|
Vítame Vás na oficiálnej stránke Pedagogickej a sociálnej akadémie v Leviciach Stránka bola vytvorená pre budúcich i súčasných študentov, pre rodičov, výchovných poradcov a pre všetkých, ktorí majú záujem získať bližšie informácie o našej škole, o študijných odboroch a o činnostiach a aktivitách našej školy. Veríme, že na našej stránke nájdete všetky informácie, ktoré Vám vytvoria čo najreálnejší obraz o živote v našej škole. Budeme radi, ak budúcim študentom ktorí sa ešte len rozhodujú o svojom budúcom povolaní, poskytnú dostatok informácií o možnostiach štúdia na našej škole. Mgr. Anna Drmlíková riaditeľka školy V OBJATÍ LEVICKEJ ALMA MATER
Tak nečakane podeli sa kdesi iskrice blúz v broskyňovom ráme, ruka položená na klávesy, dievčatko pri piane, hudobná sieň stužkami ovenčená, chlapci a dievčatá, ktoré som poznal každú podľa mena, a moja trieda slnkom rozžatá. Iný svieceň hrdla moju triedu krášli a po trávniku sa vodia iné páry. kým píšem o nás, čo za obzor sme zašli, červenie sa mi krv v kalamári. Sled spomienok sa z mysle vytrieť nedá, pečať mladej krvi na nej leží. Krv nie je voda, ale ani krieda, na ktorej nezáleží. Nuž spomínam, spomínam si ešte čas, čo mierny bol a láskyplný ako v samodruží. Ak stane sa, že sa mi vôľa splní, do mojej triedy na stôl položím kyticu ruží. Andrej Chudoba 
V RUŽOVÝCH ZÁVEJOCH Toto miesto je aj moje spomienkové jarné kalendárium. Začína rozkvitnutými gaštanmi, storakými vôňami mestského cintorína, hrkútajúcimi holubmi, i študentskými hrkútavcami na lavičkách v tieni orgovánov a krušpánov. A potom prichádza vševládny máj. Polstoročné spomienky, zrýchľujú svoj tok a nakoniec sa ku mne približujú rýchlosťou svetla. Spätne sa zastavia na polceste. Už takmer tridsať rokov sa sviatočne, ba priam obradne zastavujem pri novom jarnom symbole mesta s levom a ružou. Sú to stromy planých višní, obsypaných nádherným ružovým kvetom. Kráčam popod nimi vo všetkých minulých časoch, šťastný, že som stihol aspoň záver márnotratné bohatého višňového karnevalu. Okraje chodníkov lemujú vločky spŕchnutých kvetov, ružové záveje, staroružová metafora pominuteľnej mladosti. Vtakýchto chvíľach je ťažko nebyť básnikom. Kráčam nahor po zodratých storočných schodoch vo svetle, aké poznáme len z návštev v starých svätyniach. Áno, pre mňa je to príliš osobný spirituálny zážitok, príliš nezvyčajná, sviatočná chvíľa. Z imaginárnej povojnovej diaľky ma sprevádzajú zvony. Slávnostné Te Deum. Živé i mŕtve hlasy všetkých spolužiačok i spolužiakov. Galéria štyridsiatich absolventov maturitného ročníka tisíc deväťsto štyridsať deväť. Vzrušujú ma a dojímajú, a zároveň sa ich obávam. Pre jeden srdcu veľmi blízky mŕtvy hlas. Päťdesiat päť rokov prebieha pred očami ako zrýchlený farebný film. Tristo strán môjho študentského románu Zázrak na konci sveta. September tisíc deväťsto štyridsať päť. Zoznamujem sa s mojou Katarínou. Láska na prvý pohľad.... Prvé stretnutia v prázdnej triede. Stretnutia pod cintorínskymi gaštanmi. A posledné stretnutie na pukanskom cintoríne. A medzitým prvé študentské verše. A chvíle za písacím strojom v pukanskej chalupe. A škola, knihy, synovia, vnuci. Päťdesiat rokov života. Dni a noci v nesmierne zrýchlenom videozázname. Romantický príbeh s happyendom, keby nebolo nemilosrdnej rozlúčujúcej smrti... Andrej Chudoba | |||
 |
prijímacie kritériá
Štatistika stránky
Na stôl položím kyticu ruží
Tri rady okien. Ťažké vráta
prikryté plášťom psieho vína.
Listy čo z neho opadli, už dávno v piesku vychladli.
Nikto ich nespomína.
